Definitívny skon televíznej investigatívy?

Transkript

1 Príprava snemu finišuje s. 2 Spoloèenské a športové akcie SSN s. 2, 3 Koniec investigatívy na obrazovkách s. 4, 5, 6 Novinári v Kosove s. 7 Nepotrebné repete reèítala som si svoj príhovor spred P troch rokov a veru, mohla som ho spokojne skopírova. Bola v òom reè o ve¾mi malom záujme èlenov syndi kátu o predsnemové schôdze a zhro ma denia. A to sa práve zopakovalo, hoci v inej situácii. Aj na našu profesiu do¾ahla archa hospodárskej krízy sprevádzanej krí zou morálky i hodnôt. Autoritu urna listiky a urnalistov stláèajú nadol viaceré faktory. Poznáme ich dob re, ale zatia¾nemá me na ne dosah. Nemô eme ich ovplyvni aj vlast nou vinou, presnej šie pasivitou. Mám však aj dobré príklady: 75 percentná úèas na regionálnom zhroma dení v Nitre èi iados študentov urnalisti ky o súhlas so zalo ením Klubu mla dých novinárov. Najbli šie èíslo Fórumu vyjde a po sneme. Prihovorí sa vám nový predseda èi predsedníèka, bude v òom uznese nie i to najdôle itejšie z diskusie. Opä uzavrieme jedno obdobie, ale v našom poslaní nez¾avíme, lebo na našich zá ujmoch, potrebách, a, ia¾, i problé moch sa ve¾a nezmenilo. Verím, e nové vedenie bude pokraèova v tom, èo sa podarilo zalo i ako zaèínajúcu tradíciu (novinárska sú a, Cena SSN, pravidelné odborné konferencie a iné) a e sa mu podarí splni tie predsavza tia, s ktorými sme my, èo budeme odo vzdáva štafetu, neuspeli. Mám na mysli predovšetkým skutoèný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Verím tie, e delegáti snemu múdro prehovoria k všetkému, èo podporí postavenie novinárskeho stavu a náš spolkový ivot. Urobili sme toho nemálo, mo no málo ve¾kých èinov, ale ve¾a drobnej práce. Aj preto nebolo treba spomína ný editoriál opakova. Nízka úèas na predsnemových schôdzach je jediná podobnos. Snem uká e, ako doká e me pokroèi. Zuzana Krútka predsedníèka SSN NEZABUDNITE Uzávierka návrhov na udelenie Ceny SSN Mercurius veridicus ex Slovakia je l.novembra Návrhy (viï Fórum 7/8 2010) sa do ruèujú do sídla SSN v písomnej podo be osobne alebo poštou/e mailom. MESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV Stanislava Benická Poslednú Pa¾bu odvysielala Mar kíza v utorok 8. júna Naj staršia publicistická relácia s prv kami investigatívnej urnalistiky odišla z trhu po 14 rokoch existen cie. Po preorientácii Reportérov STV na obèiansku publicistiku, zániku Èierneho Petra na TA3 a jojkárskych Èrepín je investiga tívna urnalistika u len v prin toch. Pre televízie bola mediálna výkonnos relácií slabá, sledo vanos a podiel na trhu klesali. Pre komerènú televíziu sa stali drahé a vzh¾adom na mo né súd ne spory aj rizikové. Z podnikate¾ ského h¾adiska to boli legitímne argumenty na jej zrušenie. Otázky, ktoré ma v tejto súvislosti zaujímajú, sú: preèo miznú televízne investigatívne relácie? èi to mô e ma nejaký dosah na spoloènos a ak, tak aký a èi to mô e ma vplyv na novi nársku profesiu a keï, tak aký. Ilustrácia Natália Murat Oravcová Definitívny skon televíznej investigatívy? K prvej otázke: Pred èasom sa ma redaktor denníka SME spýtal, èi sú za tým politické a lobistické tlaky, alebo ekonomické dôvody. Odpovedala som, e je za tým pravdepodobne kombinácia týchto faktorov, ale predovšetkým, je to nedostatok spoloèenskej ob jednávky takýchto relácií. Mne sa vidí, e sme ako obèania málo citliví na sofistikované formy rozkrádania, zneu ívanie moci, korupcie, kliente lizmu atï. A teda nás tieto problémy k obrazovkám nelákajú. A to, èo divá ci nepozerajú, to komerèné televízie nebudú vysiela, lebo nemusia. (Jedi ná, ktorá by musela, ale to nerobí, je verejnoprávna STV, ale tam je prob lém iný). Zároveò to však nevyluèuje, e by vlastníci súkromnýchtelevízií nemohli ma aj iný cie¾, ne len zará ba peniaze. Podobné relácie sú vý znamným zdrojom citácií a spolo èenskej prestí e. Keï skonèila relácia Na vlastní oèi na èeskej Nove, jeden z jej dlhoroènýchprominentnýchre portérov Josef Klíma sa v rozhovore pre èasopis Týden s príznaèným titul kom Ukázat na zlo prstem (zdroj ty ROÈNÍK XXI den.cz, ) vyjadril v podob nom duchu: Kdy u komerèní televi ze vysílá poøad veøejnoprávního typu, nemìla by ho posuzovat jednoznaènì komerèními mìøítky. Mìla by si øíct: Fajn, vydìláváme na seriálech rùzné úrovnì, ale máme tady taky nìco, èím se mù eme pochlubit. Trend je jedno znaèný: televize smìøují k zábavì a bezkonfliktnosti. Alebo je èiastoèným dôvodom ne dostatoèného diváckeho záujmu kva lita èi spôsob spracovania reportá í? Keï hovoríme o Pa¾be, je prirodzené, e za 14 rokov vysielania sa v nej ob javili príspevky rôznorodej úrovne od skvelýchpo slabé. Ale dôle ité je, e bolo medzi nimi ve¾a takých, ktoré vynikali ve¾mi dobrou prácou s fakta mi, preh¾adnos ou, zrozumite¾nos ou. Pa¾ba pod¾a mòa našla prime raný balans medzi h¾adaním faktov a súvislostí, ktoré mali zosta utajené a niektorými postupmi, ktoré by sa pri prekroèení miery dali pova ova za bulvarizujúce (zdôrazòovanie drama tického, osobného, vyu ívanie drama tizujúcich výrazových prostriedkov). V historickom priereze Pa¾ba neobeto vala informáciu senzácii a emócii, a to bolo jej ve¾ké plus. Preto aj pravidelne získavala nominácie a ceny vo všet kých novinárskych sú a iach. Podobné platí aj o Èiernom Petrovi TA3. K druhej otázke: Pod¾a mòa budú chýba v spoloèen skej reflexii. Vynášali na svetlo infor mácie a fakty, ktoré majú širší dosah a odha¾ovali skryté pozadie, ktoré bolo pre poznanie stavu vecí k¾úèové. Do verejnej debaty prinášali témy, o ktorýchby obèania mali vedie, aby mohli vytvára tlak na tých, ktorí spravujú túto krajinu, aby to robili v zmysle zákona a etiky. Tieto relácie sa statoène pokúšali nastoli akú takú rovnováhu medzi faktami a súvislos ami medzi nimi, medzi vecami dôle itými a podru nými. Absencia tých to prvkov bude v spoloènosti chýba. Teraz stojí otázka tak, ako donúti STV, aby konala a posilnila kvalitnú publicistiku, medzi inými aj tú inves tigatívnu, keï e jej poslaním je vy siela relácie, ktoré... s pocitom spo loèenskej zodpovednosti prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedo miu a k environmentálnej zodpoved nosti obyvate¾ov Slovenskej republiky,...a poskytujú informácie...na slobod né utváranie názorov (zákon o STV). (pokraèovanie na s. 5)

2 strana 2 Z ÈINNOSTI SSN 10/2010 O tom, e sa za skratkou èi ukrýva PhDr. Katarína Èi máriková, predsed níèka Regionálnej organizácie SSN Košice, som nemala nijakú pochyb nos, ale preèo pozýva novinárov tu ristov na 15. celoslovenské stretnutie do Komárna? To vari aj z Košíc sa dá organizova na takú dia¾ku? Prekvape nie èíslo dve nás èakalo na mieste. Dirigentskú palièku nad celým podu jatím mala pevne v rukáchsama Kat ka. Kam sme prišli, tam to klapalo. Chví¾ku mi trvalo, kým som sa dopát rala, e Komárno je jej rodné mesto a pred siedmimi rokmi sem naèas pri šla zalo i a rozbehnú okresný tý denník Delta. Na radnici v Komárne nás èakal pri mátor MUDr. Tibor Bastrnák. Zaujal ma svojím rozprávaním o meste i o tom, ako sa ve¾kolepá myšlienka Nádvoria Európy posúva do ne¾ah kýchproblémov, keï ju zaènú realizo va reálni ¾udia. Zdôraznil, e v meste nie sú iadne problémy v spoluna í vaní Slovákov a Maïarov. Konflikty sú medzi záujmovými skupinami, a tie majú neraz nadmestský charakter, èo mestu nerobí dobré meno. Vedúci Odboru vnútornýchvecí a správy pamiatok mestského úradu, historik a pamiatkar Mgr. ¼udovít Grá fel nás previedol mestom a následne zaštrngal poriadne ve¾kým k¾úèom, ktorým otvoril bránu Starej pevnosti. Ve¾ký zá itok z monumentálneho priestoru. Naši predkovia vynalo ili priam nad¾udské úsilie, aby dokázali ubráni svoje územie. Naobedovali sme sa v èárde na sú tokuváhuadunajaanabralikurzdo Patiniec. Starosta Zoltán Némethsa pochválil, e práve v jeho chotári sa nachádza najju nejší bod Slovenska. Poriadne sme sa v horúèave naš¾apa li, kým sme sa dostali a k nemu. Našou ïalšou zastávkou bol Virt, kde nás starosta Ján Kovács privítal chlebom a so¾ou a pohárikom rizlingu vlašského, vínom, ktoré sám dopesto val. V Marcelovej nás zastihla poriad na búrka. Po návrate do Patiniec nás v typicky dedinskom kultúrnom do me trio starostov ponúklo rybacou polievkou. Potom nám priam poetic ky predviedli degustáciu vlastných vín. Práve starosta Virtu J. Kovács bol Uèili nás ako pomôc Anton Oberhauser z Ciest Colasu (Communication house) ochotne zapózoval ako zranený vodiè, aby MUDr. D. Ogurèáková mohla ukáza, ako bezpeène vy aho vat raneného z vozidla. Ako na to, sleduje jeho kolegyòa Katka Šimková (vpravo) a Vierka Horniaková, hovorkyòa Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Foto ar Turistika plná prekvapení Skupina novinárov na Nádvorí Európy v Komárne. Foto Alena Borszéková otcom myšlienky zalo i rád vínnych rytierov a sám sa stal ve¾majstrom Rádu rytierov vín sv. Urbana. Degus táciu viedol v elegantnom zelenom plášti s peèa ou okolo krku. Na druhý deò sme sa ponorili do folklóru mestského trhoviska, (ve¾ká hlávka zeleru za 50 centov!), zapáèilo sa nám súsošie sv. Cyrila a Metoda a ešte sme stihli ochutna kávièku u susedov v Komárome. Nasledovalo Gabèíkovo. Maltská výletná loï Flamenco priplávala priam na našu objednávku, aby sme videli, ako funguje systém plavebnýchko môr. K¾ukatá cesta nás ïalej viedla k vodnému mlynu do Kolárova. Tu sme pocítili synergiu krásy prírody a ¾udí. Nadšenec Ivan Šali po peripe tiáchhodnýchrománu získal mlyn do osobného vlastníctva. Posúchy upeèené na pahrebe mali skutoènú príchu folklórnej kuchyne. Pre ili sme krásne dva dni, plné neoèakávanýchzá itkov, za ktoré vïaèíme najmä hlavnej organizátorke Katke Èi márikovej a obetavej Bety Linhardovej. Bla ena Schenková Ako poskytnú prvú pomoc, nespa nikári a zavola záchranku i to, ako bezpeène vytiahnu vodièa z auta sa pri príle itosti Svetového dòa prvej pomoci, ktorý mal tohto roku motto Prvá pomoc je pre všetkých, uèili novinári z košickej RO SSN. V rámci dobrýchvz ahov nám Územný spo lok Slovenského Èerveného krí a Ko šice mesto ponúkol bezplatný štvor hodinový kurz. A tak sme popoludnie 9. septembra strávili v uèebni Domu SÈK v Košiciacha pod doh¾adom skú senej anesteziologièky MUDr. Danky Ogurèákovej sme sa uèili obnovova dýchanie, vedomie, vyrazi z èloveka cudzí predmet a siahli sme si na defib rilátor. Ve¾mi nás to bavilo a dohodli sme sa pokraèova vo výuèbe. Hoci radšej nechprvú pomoc v reálnom ivote nikto nepotrebuje. èi Príprava snemu finišuje Posledné 24. zasadnutie Predsta venstva SSN sa uskutoènilo krátko po uzávierke tohto vydania Fórumu, tak e o òom nemo no referova, ale prí pravy na nastávajúce zasadnutie naj vyššieho orgánu syndikátu snem, pokraèovali v plnom prúde na pôde Kolégia predsedníèky SSN avkomisii P SSN na prípravu 9. snemu. Na stretnutí 5. októbra mohli èle novia komisie konštatova, e plán pripravenýchpredsnemovýchakcií sa plní a aj príprava jednotlivýchdoku mentov je v súlade s èasovým har monogramom. Rozsiahla Správa predstavenstva o èinnosti od 8. snemu je po pripo mienkovom konaní v štádiu posled nýchredakènýchúprav tak, aby ju P SSN na spomínanom zasadnutí mohlo definitívne prerokova. Komi sia schválila navrhnutý èasový prog ram rokovania snemu, ktoré bude tentoraz rovnako ako na 8. sneme jednodenné. Pracovníci kancelárie u teraz pripravujú v predstihu admi nistratívu snemu, aby stihli rozsiah lejšie materiály naèas rozmno i a ro zosla delegátom (veï len Správa o èinnosti má vyše 60 strán). Na programe komisie boli aj infor mácie o priebehu predsnemových schôdzí a regionálnych zhroma dení, na ktorýchsa zúèastnil v dy aspoò jeden èlen predstavenstva. Ako o tom píše predsedníèka SSN v editoriáli (na s. 1), na mnohýchmiestachbola úèas èlenov ni šia, ako sa oèakávalo a ako by sa vzh¾adom na dôle itos rokovania svedèalo! Naš astie, boli aj dobré príklady (nitrianska RO ale treba poznamena, e dva regióny budú ma svoje zhroma denia a po uzávierke Fórumu). Pozitívom bol aj celý rad iniciatívnychnávrhov èlenov pre rokovanie snemu i ïalšie smero vanie syndikátu, ktoré odzneli na zhroma deniach. Do 5. novembra sa Komisia P SSN na prípravu snemu zíde ešte dvakrát. Pozvánka Milan Èernák Tradièné besedy v Dome novinárov pod názvom Èaj u Pulitzera, venované aktuálnym témam sloven skej urnalistiky, pokraèujú v utorok 26.októbra 2010 o 17.hodine. Dobrô slovo novinárom súcim na slo vo prinesie prof. Pavol igo, nový ria dite¾ Jazykovedného ústavu ¼udovíta Štúra SAV. Moderátorom besedy bu de Michal Tvaro ek. Príïte aj vy pre hodi dáke dobrô slovo.

3 10/2010 Z ÈINNOSTI SSN strana 3 Tri ly iarske zlaté z konca sveta V meste Ushuaia na ostrove Tierra del Fuego nájdete nápis Del fin del Mundo, èo znamená po španielsky koniec sveta (myslí sa geografický), takmer na všetkom. Skvelý reklamný ah. Veï cestovate¾ov, ktorí tú ia po atrakciách, sú ka doroène tisícky. Pravdou však je, e toto 70 tisícové argentínske mesto prístav pri kanáli Beagle spájajúcom Atlantik a Tichý oceán je najju nejšie polo eným na zemeguli. Tisícky turistov, èasto sme rujúcichloïami aj k Antarktíde, tam prichádzajú najmä vtedy, keï je na se vernej pologuli zima, p¾uš èi mrazy. Vtedy býva v Ushuaii príjemných C. A naopak, keï Európu èi Spojené štáty moria letné horúèavy, je toto mesto priam stvorené na zimné športové aktivity. Neèudo, e do tamojšíchhôr, ktoré sú ju ným cípom Ánd, vtedy tradiène smeruje väèšina poprednýchsvetovýchly iar skychreprezentaènýchtímov. Inak to nebolo ani na prelome toh toroèného augusta a septembra. Na svahoch ly iarskeho strediska Cerro Castor trénovali na blí iacu sa sezó nu pod vedením poèetnýchrealizaè nýchtímov reprezentácie alpských ly iarov z Talianska, Francúzska, Slo vinska, Ruska èi Chorvátska. Okrem tréningovýchtratí postavili na svahoch Cerro Castor aj jednu pretekársku pre úèastníkov 57. maj strovstiev sveta novinárov ly iarov, ako sa toto medzinárodné ly iarske stretnutie zástupcov médií neoficiál ne nazýva. Na štart slalomu a neskôr aj behu na ly iach nastúpilo takmer 70 novinárov z 24 krajín sveta. Zastú penie malo aj Slovensko, ktoré repre zentovala publicistka a hlavná orga nizátorka najväèšieho slovenského rodinného športového podujatia Family Cup, Jana Jankù. Na koniec sveta bude spomína rada. Veï za výkony vo svojej vekovej kategórii si vyslú ila tri zlaté medaily (na snímke Petra Kubku) v obrovskom slalome, behu na 3 km a kombinácii oboch disciplín, èo je hlavná cena. (r) Pre ije tradícia novinárskeho plávania? Prvý októbrový víkend hostil hotel Jantár Dudince slovenských aj zahranièných tentoraz hlavne maïarských novinárov. Dôvodom, preèo sem urnalisti z printových, ale aj elektronických médií opä zavítali, bol u 5. roè ník obnovených Majstrovstiev Slovenska novinárov v plávaní Novinársky è¾upník. Zakladate¾kou novinárskeho plávania bola nezabudnute¾ná Mária Zavarská Lukaèovièová, ktorá naposledy dr a la taktovku tohto podujatia na 12. Novinárskom splavníku v roku 1989 v Púchove. Na viac ako 15 rokov sa toto podujatie z kalendára športových aktivít novinárov stratilo. Obnovi sa ho pred piatimi rokmi podujala RO SSN v Banskej Bystrici s tým, e podujatie ponesie aj názov Memoriál Márie Zavarskej Lukaèovièovej. Orga nizátorskú taktovku hlavne z finanè nýchdôvodov prevzalo pred dvomi rokmi rovnako ako aj tradiènú novi nársku ly ovaèku obèianske zdru enie SCIJ Slovakia. Tento rok teda u nebolo novinkou, e medzi nás zavítali aj zahranièní Šampionát v kraji cyklistických legiend Flámske Ardeny sú zas¾úbeným kra jom cyklistov. Pochádzajú odtia¾to Eddy Merckx, Fredy Maertens a ïalšie osobnosti, ktoré tvorili dejiny cyklis tiky. Šes tisícové mesteèko Lierde v kraji medzi Gentom a Bruselom sa v polovici septembra stalo mies tom konania Majstrovstiev sveta v cyklistike novinárov. Slovenská výprava Jozef Bielik, Vladimír Ješko (obaja sú èlenmi SSN) a Miloš Šebela si za svoj prechodný novinári. Keï e to naši ju ní kolego via z Maïarska, mimochodom všetko èlenovia medzinárodnej organizácie SCIJ, majú naozaj blízko, prišlo ichdo Dudiniec a pätnás. Rovnako u po druhýkrát OZ SCIJ pri organizovaní podujatia spolupracovalo so Sloven skou agentúrou pre cestovný ruch SACR, za èo jej patrí naša ve¾ká vïaka. Pod¾a prvýchohlasov program 40 úèastníkov akcie opä potešil. Nielen e sme si zmerali sily v plaveckom ba zéne, ale sme si do sýtosti zahrali te nis, minigolf, obzreli sme si na bicyk lochprekrásne okolie kúpe¾ov a opä sme zavítali na ú asnú akciu: Oberaè ku po sebechlebsky. Nezabudneme nielen na vynikajúce sebechlebské pagáèe, štrúdle èi neodmyslite¾ný burèiak, ale ani na bohatý folklórny program a hlavne na atmosféru, kto rú toto originálne podujatie v národ nej kultúrnej pamiatke Stará Hora má. V sobotu veèer sme skonèili tradiène na party v bazéne, kde nebola núdza o dobrú zábavu. No a komu sa darilo v jednotlivých plaveckýchdisciplínach? Zo sloven skýchnovinárov to boli v jednotlivých vekovýchkategóriáchzorka Kalous pobyt v Belgicku vybrala neïalekú dedinu Geraardsbergen, ktorá je fanú šikom cyklistiky známa stúpaním Muur. Tento kopec obvykle rozho duje o ví azovi pretekov Okolo Flan dier. Aj tohto roku na úzkej, k¾ukatej a strmej cestièke vydlá denej kocka mi, s prevýšením 92 metrov, unikol Cancellara Bonenovi a vyhral. Výkonnos úèastníkov majstrov stiev je rôzna. Ovplyvnená je vekom a zaradením do príslušnej vekovej ka tegórie (do 40, 40 60anad 60 rokov), ale aj faktom, e niektorí úèast nícisúviacno vinári ako cyk listi a iní zase viac cyklisti ako novinári. Jozef Bielik (v¾avo) a Miloš Šebela v priestore chýrneho Muuru. Foto Vladimír Ješko ková (vo¾ná novinárka), Zdenka Moli torisová (Nový èas pre eny), èi se niorka Nataša Šándorová, z mu ov Mário Porubec (TA3), v kategórii do 55 rokov sme nemali iadneho zá stupcu a nestarnúci slovenský rozhla sový novinár, dnes u senior Ladislav Kubiš. Vynikajúcimi plaveckými vý konmi sa blysli aj naši maïarskí kole govia a hostia podujatia. Na podnet Igora Bazalu pribudla nová artovná disciplína plávanie vpred nohami. Z vlastnýchskúseností mô em pove da, e dosta sa na druhú stranu ba zéna úplne neprirodzenými pohybmi nie je naj¾ahšie... Bodku za krásnymi tromi dòami pl nými športovýchaktivít, ale aj profe sionálnychdebát, dala naša tradièná hymna Kúpala sa Katarína... Lúèili sme sa so elaním znova sa na bu dúci rok stretnú a hlavne s vierou, e nás bude viac a koneène prídu aj mladšie roèníky urnalistov. Bolo by smutné, keby toto milé podujatie skonèilo zároveò s aktívnou èinnos ou organizátorov. Tak e na budúci rok sa na vás okrem G. Bömchesovej a I. Kubekovej teší aj Mária Tolnayová Úèas v Belgicku bola rekordná, tak mer 150 úèastníkov, dvakrát viac ako vlani. Po prvýkrát zaradili do progra mu aj èasovku trojèlennýchdru stiev. Naše ambície v sú a i dru stiev aj jednotlivcov boli na nároènýchtra tiachskromné. V zvlnenom teréne sa striedali dla obné kocky, betón, asfalt aj nepre h¾adné pravouhlé zákruty. Prvé tri tí my v èasovke dru stiev sa vtesnali do 4 sekúnd a tesno bolo aj na posled nýchtrochmiestach. Taliansko, Fran cúzsko a Slovensko uzatvárali výsled kovú listinu v rozpätí 14 sekúnd. Po pretekochsi preberáme úseky tech nicky nároènej trate a uva ujeme kde sme prišli o cenné sekundy. Vráti sa domov s lepším výsledkom ako Talia ni a Francúzi by bolo príjemnejšie. V kategórii do 40 rokov Miloš Še bela zdolal trochsúperov, v kategórii od 40 do 60 rokov Jozef Bielik a Vla dimír Ješko predbehli dvoch: Taliana a Španiela. Výbornú atmosféru kvalit ne zorganizovaného podujatia naštr bili usporiadatelia, ktorí v pretekoch jednotlivcov stiahli z trate pretekárov so stratou viac ako tri minúty na èelo pretekov. Vo výsledkovej listine tak chýbala vyše polovica štartujúcich. Mnohí sklamaní, e nemohli svoje preteky dokonèi. Na budúci rok v talianskom Gabic ce Mare snáï budeme môc bojova so súpermi do konca. VJ

4 strana 4 TÉMA MESIACA 10/2010 Preèo sa investigatívna urnalistika s ahuje na internet Ako v ka dej profesii, aj v urnalistike platí, e je ve¾a povolaných, ale len má lo vyvolených. Nechcem nikomu vstu pova do svedomia, ale ak kedysi plati lo, e novinársky elév musel najprv prejs nieko¾komesaèným a nieko¾ko roèným zaškolením pod vedením skú senejšíchkolegov, kým ho vedenie re dakcie pustilo k samostatnej práci (aj to pod doh¾adom), dnes je karma nie ktorýchbloggerov vyššia (a pero kva litnejšie) ne renomé mnohých tých, ktorí sa hlásia k novinárskemu stavu. Daný stav je spôsobený do istej miery rýchlos ou zmien doby, v ktorej ijeme: ak donedávna platilo, e niè nie je nudnejšie ako vèerajšie správy teraz u platí, e nikoho nezaujímajú správy spred hodiny. Diváci chcú vi die udalosti v priamom prenose, by pri nichlive. Vedie (a vidie ) veci tak a vtedy, ako sa odohrávajú. Svoj podiel na tom do istej miery má aj nedôvera k novinárom, spôsobená na jednej strane historickými faktormi, na dru hej u spomínanou praxou najmä komerènýchmédií prijíma za redak torov neskúsených¾udí z ulice. Vzniká potom etický rozmer, keï e niektorí tzv. investigatívni novinári si toto slovné spojenie spájajú s obsa hovým naplnením i správaním, pre ktoré má slovenèina výrazy ako aro gantnos, bezoèivos, agresivita, podlos, úskoènos, neserióznos, tendenènos, jednostrannos, ovplyv nite¾nos, korupènos, likvidátorstvo, nedôslednos... Aj preto z televíznychobrazoviek vymizli komentátori a nahradili ich glosátori. Aj preto publicistika uvo¾ni la miesto krátkemu flešovitému spra vodajstvu. Aj preto investigatívna ur nalistika opúš a newsroomy a s ahuje sa vrôznychformáchakombiná ciách na internet. Investigatívna urnalistika sa defi nuje ako prinášanie komplexného sú boru informácií o probléme, ktorý za sahuje širokú verejnos, zalo ené na faktoch, podporené dokumentáciou a zasvätenou argumentáciou zúèast nenýchstrán. Je u zo svojho princípu konfrontaèná, vyvoláva reakcie, apelu je na etiku, mravnos, morálku. S adventom novely Tlaèového záko na, ktorý u nás o. i. zaviedol inštitút práva na odpoveï, je investigatíva ešte zlo itejšia a finanène nákladnejšia. Ne èudo preto, e keï príde na škrty v roz poètoch, investigatíva je èasto prvá na rane. Investigatívna urnalistika si vy aduje viac èasu a skúsenejšíchnovi nárov, a nezriedka vyús uje do súd nychsporov. Investigatívny program Reportéri vyniesol Slovenskej tele vízii od roku 2006 do roku 2008 aloby v celkovom objeme 12,7 milióna ko rún (!). Z toho doteraz STV na základe súdnychrozhodnutí vyplatila na po kutáchtakmer 2 milióny korún... Dnes, keï je paparazzom ka dý vlastník mobilného telefónu s integro vaným fotoaparátom, novinárom ka dý blogger a investigatívcom ka dý kto tweetuje na Twitteri, otázka ne stojí tak, èi v televíznom éteri má in vestigatívna urnalistika svoje miesto, ale ako je a bude definovaná, ako si udr í vysokú úroveò a kvalitu, v akej forme a s akými nástrojmi bude pra cova,a vneposlednom rade ako bude financovaná? A o tom by bolo namieste vies ve rejnú diskusiu. Kde je sloboda, je mo ná investigatíva Stále nedocenená alebo neuvedomená hodnota pre novinára je sloboda tvor by. Sloboda ako jedna z devíz, ktorou sa niektoré médiá nemô u chváli. A len tam, kde je sloboda, je mo ná investigatívna tvorba. Dalo by sa to poveda aj takto: slobodné médium sa vyznaèuje vysokou mierou investiga tívnychnovinárskychprístupov. Oèa kávanie verejnosti, e verejnoprávne médiá budú istotou a oporou obèano vi, pomô u h¾ada spravodlivos, je mo né naplni len za podmienky, e do verejnoprávnychmédií prídu po ka dej vo¾be odborníci, nie politickí nominanti. Stranícky riadite¾ má toti zaka dým obavy, ak sa v investigatív nychkauzáchhovorí o straníckych bratoch. Je vydierate¾ný. Preto je v médiáchna Slovensku málo investi gatívy. Je menej ohrozujúce šéfova médiu, kde sa tento druh urnalistiky nepestuje, resp. ju radšej zakázali. V Slovenskom rozhlase sa investi gatíve predtým sporadicky a u dru hý rok pravidelne venujeme v utorok po 17. hodine. Neraz nejde o bom bastické kauzy, na ktoré si nárokujú súkromné médiá. Poslucháèi SRo sú vïaèní za odkrývanie korupcie v obci, kde ijú, za odhalenie èiernej stavby v ichokolí, za obna enie stavby domu viceprimátora z peòazí daòovýchpo platníkov, za nákup slu obnýchpoli cajnýchpsov nekalými praktikami, za predra ený Silvester... O téme rozho duje výhradne redaktor, redaktorka. Podnety dostáva najèastejšie od po slucháèov. Na téme pracuje a a pred vysielaním sa dostane príspevok k edi torovi. V rozhlase sa nestáva, aby sa téma navrhnutá redaktorom nespra covala. Samozrejme, musí by pripra vená v súlade so všetkými zásadami Investigatívny novinár by mal ma èas na psychický relax. práce novinára, u nás konkrétne v sú lade so Štatútom programového pra covníka SRo. Štatút dbá aj na to, aby v prípade súdneho sporu mal redaktor právnu podporu inštitúcie. Investigatívny novinár by mal ma èas na psychický relax. Práca v strese, v snahe zohna v èasovom nápore vyjadrenia všetkýchzainteresovaných strán, pritom neraz èeli vyhrá kam, si vy aduje všestranného a skúseného novinára. Odolného voèi stresu, spra vodlivého, nepodplatite¾ného a morál ne èistého nevydierate¾ného. V tíme sú zatia¾ len dámy. Jedna z nich, Eva Sládková povedala: Robi investigatí vu je samozrejme najnároènejšou ur nalistickou prácou. Škoda, e v rozhla se nie je viac redaktorov, ktorí by mali ambíciu sa jej venova. Je nás v tíme málo, a tak pracujeme pod èasovým stresom. Viem si predstavi, e by sme niektoré témy vedeli spracova podrobnejšie a precíznejšie. Napriek tomu si myslím, e sa nám vydarilo nieko¾ko pozoruhodných reportá í. Mojou ambíciou je momentálne pri spie k tomu, aby sa zmenili niektoré nezmyselné zákony, ktoré mimoriadne komplikujú ivot enám, ktoré sa vydali do zahranièia. A myslím si, e to je aj zmysel investigatívy vše obecne: poukazova na choré javy v spoloènosti a vytvára tlak na ich zmenu. Vanda Tuchyòová, redaktorka SRo, má situáciu ve¾mi s a enú, ije a pôsobí v regionálnom meste: Pátram po informáciáchspojených so ivotom ¾udí, politikov v regióne, kde ijem. Mo no pred mesiacom som s nimi sedela na káve alebo mi pomáhali získa informácie v inej kau ze a dnes prišli za mnou iní a tvrdia, e práve oni sú tí zlí, zneu ívajú verej né prostriedky a mo no kradnú. Vtedy je to a ké... a ké je by odvá nou. Nielen v tom ís do témy a èeli neprajnosti ¾udí, útokom i vyhrá kam, ale prija V SRomáme hladných redaktorov pátrajúcich postave vecí voverejnom záujme. riziko omylu, e budem málo citlivá, vnímavá a e mô u prís dôsledky a výèitky. Nie v dy sa podarí pravdu odhali. Štefan Ni òanský generálny riadite¾stv Je a ké dôverova falošné dôkazy sú èasto takmer toto né s tými pravý mi. Prija výèitky ¾udí, e im nièíte i vot, nechide o kohoko¾vek, je rovnako a ké. Som veriaca, prosím o vnútorný èis tý zrak ktorý vie rozlíši zlo od prav dy. Celý ivot sa to budem uèi. V Slovenskom rozhlase máme hladných redaktorov pátrajúcich po koreni veci, zis ujúcichstav vecí naj mä týchvo verejnom záujme. Aj keï práca vyšetrovate¾a policajta a vyšet rovate¾a novinára je takmer toto ná, policajt sa dostane k informáciám tak mer okam ite, novinár má prístup ob medzený. Závisí od neho, akými infor mátormi sa obklopí, ako doká e infor mácie selektova, analyzova, syste maticky zhroma ïova. Je to finanène nároèná èinnos. Za mesiac mo no zvládnu jeden, maximálne dva prí spevky. Viem, e porovnáva sa s BBC, kde na téme pracuje pod¾a potreby ce lý ve¾ký tím, nie je reálne, no v SRo ako momentálne v jednom z mála elek tronickýchmédií na Slovensku si uvedomujeme význam a potrebu investigatívnej urnalistiky a na roz diel od médií, ktoré ju rušia, naopak vytvárame podmienky na jej posun. Ak sa toti komerèné médiá rozhod nú tento druh urnalistiky odstavi, je to ichrozhodnutie a ichvo¾ba. Verejnoprávne médiá by však pod¾a môjho názoru mali túto slu bu ve rejnosti so c ou zasta. Milena Èeganová riadite¾ka Centra publicistiky, SRo

5 10/2010 TÉMA MESIACA strana 5 Sloboda médií nemô e existova s podmienkami V poslednej dobe vo väzbe na túto té mu rezonovala Pa¾ba, respektíve zru šenie prakticky posledného programu silnej investigatívnej urnalistiky na televíznom trhu. Pa¾ba je spojená s históriou Markízy, je nezabudnute¾ ná najmä pre tých, ktorým pomohla. Istým spôsobom je reálnym príkladom formátu programu slu by verej nosti. Aj z tohto dôvodu sme dlhodo bo neriešili jej mediálnu a ekonomickú efektívnos. Veï Pa¾ba sa najmä v sú vislosti s novou legislatívou (ochrana osobnosti) dostávala pod sústredený tlak súdnychsporov a konaní licenè nej rady, ktoré vytvárali ïalšie ekono mické a finanèné dôsledky. V posled nýchrokochsme na úrovni mana mentu Pa¾bu prakticky bránili v kon frontácii s ekonomickými kritériami komerènýchmédií. A to všetko v situ ácii, keï v regióne (v našom prípade krajiny CME) dochádza k útlmu inves tigatívnej urnalistiky a médiá v kon texte ekonomickej krízy sú dramatic kejšie konfrontované s finanènými výsledkami. Investigatívna urnalistika formátu Pa¾by patrí jednoznaène k najnáklad nejším programovým typom v rámci spravodajstva a publicistiky. Do kritic kého bodu ekonomická efektivita verzus slu ba verejnosti sme sa do stali aj my v Markíze. Pa¾ba mala ne vyvá ené mediálne výsledky priemer sledovanosti bol pod úrovòou staniè ného priemeru èo je nakoniec u toh to typu formátu prirodzené nie ka dá silná téma zaujme univerzálneho diváka Markízy. Priame finanèné dô Krejèa: Zrušenie Pa¾by je zlá správa pre Slovensko Dlhoroèná tvár spravodajstva a inves tigatívy TV Markíza odchádza pre zrušenie Pa¾by. Televízna investigatí va je absolútnou nevyhnutnos ou, tvrdí. Odchádzajúci šéf publicistiky Mar kízy HenrichKrejèa tvrdí, e dôvod jeho náhlej výpovede bol èisto prag matický, preto e v televízii u nevidel svoje ïalšie profesionálne uplatnenie. Pre Mediálne.sk hovoril viac o okol nostiach svojho odchodu. Pa¾ba mala svoj ve¾ký význam a jej zrušením mi niè iné nezostávalo, ako odís, povedal pre Mediálne.sk. Akým smerom sa bude ïalej ubera jeho kariéra, nekonkretizoval. Nie ktoré veci sú rozbehnuté, ale je ešte sledky súdnychsporov a konania na licenènej rade boli pre našu Pa¾bu smrte¾nou kombináciou. Kompro misným riešením bolo presunú jej investigatívnu zlo ku do spravodaj stva Televíznychnovín, keï e spot rebite¾ská zlo ka u mala svoje pevné miesto v Lampárni. Práve v spravo dajstve sme nikdy v minulosti nema li špeciálne prítomnú investigatívnu zlo ku a odchodom Pa¾by sa nám otvárajú mo nosti ako ju v spravo dajstve vytvori. Útlak a úpadok investigatívnej ur nalistiky má však na svedomí aj celá politická reprezentácia krajiny. Obme dzovanie mo ností investigatívnych novinárov od hrozby trestného stíha nia kvôli skrytému nahrávaniu, cez praktiky súdov a ich nejasného rozho dovania v niektorýchprípadoch, a po rozhodovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré bolo v súvislosti Pa¾ba patrí jednoznaène k najnákladnejším programovým typom spravodajstva a publicistiky. s televíznou investigatívou (a nielen s òou) viac ako nepriate¾ské, svojvo¾né lámanie zákona cez koleno, preklasifi kovávanie reportá í zalo enýchna priskoro o tom hovori. Potrebujem si chví¾u oddýchnu, utrias myšlienky a uvidíme. Pod¾a Krejèu je televízna investiga tívna urnalistika absolútnou nevyh nutnos ou pre ka dú, aj tú najväèšiu demokraciu. Zloèin èi korupcia toti nikdy nespia. Na Slovensku, ia¾, pre televíznu investigatívu u nezostal iadny priestor. A to je zlá správa, uzavrela dlhoroèná tvár spravodaj stva a investigatívy TV Markíza. Pa¾bu Markíza ruší po štrnástichro koch, vysielala ju od pondelka 2. sep tembra Samotná televízia štar tovala iba dva dni predtým. V posled nýchdvochsezónachsa zväèšovali problémy s výkonnos ou relácie. Ob faktocha všetkýchnovinárskychhod notách, a po nepochopite¾né pokuty za nezmyselné a neexistujúce poruše nia zákona. Rozhodovanie Rady pre vysielanie bolo v súvislosti s televíznou investigatívou viac akonepriate¾ské. A tu sme zlyhali všetci spoloè nos, politici, ale aj médiá a novinár ske organizácie. Neboli sme schopní vlastnou etickou samoreguláciou a vlastnou aktivitou presvedèi politic kú reprezentáciu o dôle itosti verejnej kontroly moci prostredníctvom médií otázkou je, èi to bolo mo né. Slová premiérky na Kongrese IPI vzbudzujú nádej, e sa situácia mô e zmeni opätovným oslobode ním médií spod tlakov, ktoré si na ne establishment prostredníctvom zákonov a výkonnýchorgánov vy tvoril. Len tak sa naozaj zrealizujú zásadné zmeny. Dôveru verejnosti a spoloènosti mô u vzbudi také aktivity, ako napríklad snaha o spo loèný etický kódex SSN, IPI a ïal ších, médiá musia presta rieši samé seba a svoje problémy, musia zaèa vzdeláva redaktorov, aby opä získali kredit, predovšetkým svojou kvalitou. dobný formát Reportéri vysiela u iba verejnoprávna Jednotka, spájajú sa s ním však prípady cenzúry a ve denie STV ho tento rok tlaèí skôr do obèianskej publicistiky. HenrichKrejèa pracoval v Markíze od jej vzniku v roku Z pozície reportéra postúpil v decembri 2005 na mana érsky post šéfredaktora spravodajstva. Zastával ho do feb ruára 2007, kedy odišiel na neplate né vo¾no na polroènú cestu naprieè Afrikou. Na post šéfa publicistiky nastúpil po návrate v októbri Lukáš Koèišek na No chce to aj investície, napríklad na pôde novinárskychorganizácií... Je to úloha pre celú spoloènos, rozhodne nevynechávajúc verejnoprávne médiá. Práve preto sú slu bou verejnosti a financujeme ichèinnos. Sloboda médií nemô e existova s podmienkami. Sloboda médií je alebo nie je. A ak sa chceme prebú dza v slobodnej krajine, musí ka dý z nás nieèo obetova establish ment svoju snahu kontrolova mé diá a médiá peniaze investované do investigatívy. Ak zmizne hrozba nezmyselných súdnychsporov èi pokút za vymys lené prehrešky, ktoré výrobu inves tigatívnej relácie posunuli do roviny absolútnej ekonomickej neopodstat nenosti, je viac ne pravdepodobné, e aj do vysielania Markízy sa opä vráti Pa¾ba. Vladimír Mika generálny riadite¾tv Markíza (napísané 21. septembra 2010) Definitívny skon... (dokonèenie zo s. 1) Jadro autorského zázemia na to má a pri zmene vnútornej klímy v STV by redakcia Reportérov mohla priláka aj ïalších. Otázka tretia ovplyvní zánik tele víznej investigatívnej publicistiky no vinársku profesiu a keï, tak ako? Básnièky sa dajú písa do šuflíka, ale investigatívni reportéri tak praco va nemô u, a preto je škoda, e ne majú realizaèný priestor. Mnohí z nich sa za roky vypracovali na redaktorov, ktorí sa bez problémov orientujú v èinnosti rozmanitýchvládnycha ve rejnýchštruktúr na všetkýchúrov niach, v èinnosti súdnictva avzáko noch. Nadobudli schopnos analyzo va konflikty zájmov, šafárenie s ve rejnými zdrojmi, obchádzanie záko nov, prepojenos politickýcha ekono mickýchštruktúr, prerastanie zloèi neckýchpraktík do verejnej sféry. Osvedèili osobnú statoènos pri h¾a daní spravodlivosti a odha¾ovaní chybných krokov mocných. V tomto smere prispeli ku kultivácii kvalitnej novinárskej práce. Bez ichpráce sa pomer banalít a dôle itýchvecí v te levíziáchvychýli v neprospechtých druhých. Stanislava Benická autorka bola šéfredaktorkou Redakcie publicistiky TV Markíza, ktorá pripravovala Pa¾bu od mája 1998 do decembra 1999

6 strana 6 GLOSA & TÉMA MESIACA 10/2010 Októbrová GLOSA Tiny Èornej V Inzerenti sa mýlia a novinári s nimi slovenských médiach je èoraz mennej vysokej kultúry a umenia. Bulvárne denníky sa predháòajú v zis ovaní toho, kto bude ma v televízii na budúcu nede¾u väèší talent. Mienko tvorné denníky sú zase vydesené dile mou medzi obyèajným a nároèným èitate¾om. Sna ia sa vychádza v ústrety všet kým, a niekedy si ani neuvedomia, e skutoène ve¾ké umenie a kvalitná kultú ra sa doká e prihovori všetkým. Ne musíme ju v televízii vytláèa na èoraz neskoršie vysielacie èasy, akoby sme si mysleli, e nároèný divák nepotrebuje normálne spa a inscenáciu si s chu ou pozrie aj o pol jednej v noci. Nemusíme sa tvári e obyèajný èi tate¾denníka si nepreèíta ve¾ký materiál o jesenných viedenských výstavach, preto e údajne viac ho zaujíma nevkus ná ¾udová zábava. Poslaním umenia a kultúry v spoloè nosti je aj vzdeláva a kultivova verej ný priestor. Parí ania, ktorých povest ný kultúrny marketing si nedávno po chva¾oval Dušan Buran, kurátor výsta vy slovenskej gotiky v Museé Cluny, nie sú o niè menej vystavení televíznemu primitivizmu a miešaniu ánrov. No, poh¾ad na ¾udí, èo sú ochotní v Parí i, vo Viedni, ale aj v Bratislave (tentoraz pred Dómom svätého Martina) èaka hodiny, aby si prezreli výnimoèné ume lecké dielo, je najlepším dôkazom, e inzerenti a agentúry verejnej mienky, o ktoré sa opierajú vedenia redakcií, sa mýlia. Umenie je najuš¾achtilejším preja vom historického dedièstva všetkých krajín a všetkých generácii. Uzatvára ho do geta vkusu malomeštiaka je rov nako hlúpe, ako tvrdi, e to, èo dnes vi díme v hlavnom vysielacom èase v tele víziách, je kultúrou. Stratili sme odvahu da o ôsmej veèer na verejnoprávnom televíznom kanáli pôvodnú inscenáciu èi prenos opernej alebo divadelnej premiéry. Na titulky novín sa umelci nedostanú ani vtedy, keï zomrú. Akoby sme sa rozhodli igno rova to, èo z nás skutoène robí spoloè nos, schopnú vníma svet. Kliknite si na a v rubrike Fórum plus nájdete listy èitate¾ov,ktoré sme dostali v uplynulom mesiaci. TV JOJ chce investova do pôvodnej tvorby TV JOJ a JOJ PLUS v blízkej budúc nosti nebudú vytvára ani pripravo va samostatný formát podobný ne dávno zrušenej Pa¾be. Programová štruktúra a stratégia TV JOJ v súèas nom nastavení toti nepredpokladá vytvorenie slotu, v ktorom by sme takýto formát v rozumnom èase vy sielali, nako¾ko naším dlhodobým zá merom je investovanie do pôvodnej slovenskej tvorby, kde sme za posled né tri roky preinvestovali viac ako 700 miliónov korún. TV JOJ sa sna í postupne oboha cova svoje vysielanie, no šancu pre takýto typ programu vidíme skôr na Obèianska publicistika má v dy priestor v TA3 Pre budúcnos slovenskej urnalistiky je absencia investigatívy nebezpeèný precedens. Musíme ho však vníma z poh¾adu morálky spoloènosti, legis latívy v obèianskoprávnychsporoch, legislatívy týkajúcej sa zneu ívania právomoci verejnýchèinite¾ov a v ne poslednom rade aj ako problém me diálnej legislatívy. Súèasná legislatíva, ia¾, do ve¾kej miery chráni ¾udí, ktorí porušujú zákon a stíha tých, ktorí sa na mo né protizákonné konania sna ia upozorni. Zo skúsenosti vieme, e upozoròo vanie na porušovanie zákonov a ná sledná medializácia takýchto káuz je prospešná a pomáha obèanovi v spo roch, v ktorých hrozí porušovanie zá konov. Myslím si však, e adekvátne sa aj zvyšuje arogancia tých, ktorí ko najú v rozpore so zákonom. Pre elek tronické médiá je problém vstupova do sporov, ktoré sa javia ako evident né porušenie zákona. Eticko morálne hodnoty sa toti, ia¾, nie v dy pre mietajú v slovenskom právnom sys téme. Vzh¾adom na to, e musíme rešpektova prezumpciu neviny, kým takéto konania nie sú právoplatne preukázané a uzavreté, nemô eme ichpri medializácii oznaèi za proti právne, aj keï je realita iná. Výroba investigatívnychreportá í je ve¾mi zaujímavá, avšak z poh¾adu médií aj pomerne nákladná, nako¾ko si vy aduje dôkladnú prípravu na zozbieranie dôkazov, èo mô e trva nieko¾ko tý dòov, nezriedka nieko¾ko mesiacov. Za ïalší k¾úèový faktor pova ujem legislatívny rámec médií, ktorý je pre elektronické médiá neporovnate¾ne u ší a tvrdší ako v prípade printových JOJ PLUS, ale to by reklamný trhmu sel vyzera trošku optimistickejšie. Navyše, na televízii druhej generácie by nebol taký silný tlak na udr anie nadpriemernej sledovanosti, preto e úplne iné oèakávania sledovanosti máme na TV JOJ. Osobne si však myslím, e takýto program by mala vysiela verejno právna televízia, a nako¾ko som stál pri zrode Reportérov STV, toto bola úloha práve spomínanej relácie. František Borovský generálny riadite¾ TV JOJ a JOJ PLUS médií. Nezmyselné nieko¾kotisícové pokuty zo strany kontrolného orgá nu printové médiá nepoznajú, tak e v tomto zmysle majú slobodnejší priestor na odha¾ovanie káuz. Z toh to poh¾adu je práca elektronických médií hatená, preto e úlohou médií je poukazova na porušovanie záko nov, amorálne a neetické správanie politikov na komunálnej aj celoštát nej úrovni, ale aj zo strany obèanov navzájom. Aj keï televízia TA3 v súèasnosti nemá v programovej štruktúre zara dený formát zameraný na investiga tívu, je jednou z mála elektronických médií, ktorá do vysielania pravidelne zaraïuje investigatívnu publicistiku a reportá e s obèianskymi témami. Nepretr ite prinášame v rámci spra vodajstva témy, ktoré sa priamo dotý kajú obèanov. TA3 stojí na ichstrane a sna í sa by nápomocným médiom, upozoròova na problémy v samo správach, dosiahnu nápravu problé mu prostredníctvom reportá e a pri náša divákom aj kauzy dotýkajúce sa celej spoloènosti. Napriek všetkým menovaným prob lémom, ktoré s a ujú výrobu inves tigatívy, pova ujem investigatívnu a obèiansku publicistiku za ve¾mi dô le itú a v dy bude ma priestor v TA3. Som presvedèený, e jednou z hlav nýchúlohspravodajstva je poukazo va na problémy porušovania záko nov. U len samotná medializácia pomáha dosiahnu nápravu pri proti zákonnom, neetickom konaní, èi u inštitúcií, alebo obèanov. Matej Ribanský generálny riadite¾ta3 V trinástej komnate slovenèiny O skloòovaní priezvisk zakonèených na ek, ok, ec O tom, e mu ské priezviská zakon èené na ek, ok, ale aj ec spôsobu jú problémy pri skloòovaní, svedèí rozkolísanos skloòovanýchtvarov takýchto priezvisk v jazykovej praxi. V tejto súvislosti si mo no spome nú na zaèiatky, keï si do minister ského kresla sadli J. Poèiatek, ¼. Jah nátek èi M. Janušek a keï sa u novi nárov prejavovala neistota, èi hlásku e z koncového ek ich priezvisk pri skloòovaní vynecha, alebo zachova. A tak sa objavovali formulácie ako rozhovor s ministrom Poèiatkom, tlaèová konferencia ministra financií J. Poèiateka, prednáška ministra Jahnátka, stretnutie s ministrom ¼. Jahnátekom, z návštevy ministra Januška v Moskve, návrh na vyslo venie nedôvery ministrovi Januše kovi. Podobná rozkolísanos sa vysky tovala aj v tvarochodvodenýchod týchto priezvisk, a to v privlastòova cíchprídavnýchmenách, napr. Po èiatkov balík, Poèiatekov exporadca, pod¾a Jahnátkových slov, Jahnáte kov zákon, predseda Januškovej strany, výsledky o Janušekovom tendri. Pri skloòovaní priezvisk zakonèe nýchna ek, ok sa orientujeme po d¾a toho, èi sa ivo poci uje súvislos daného priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s vlast ným menom. V takom prípade vklad ná samohláska zvyèajne vypadáva, napr. Komárek (od komár) Komár ka, Mikolášek (od Mikoláš) Miko láška, Pastorok (od pastorok) Pas torka. Ak sa takáto súvislos ivo ne poci uje, vkladná samohláska sa pri skloòovaní zachováva, napr. Dufek Dufeka, Ballek Balleka, Potrok Potroka. Takto postupujeme aj pri priezviskáchso zakonèením na ec: Klinec Klinca, Adamec (od Adam) Adamca,ale Perec Pereca. Priezvisko Poèiatek súvisí so vše obecným podstatným menom poèia tok, preto je prirodzené hlásku e pri jeho skloòovaní vynecháva. V prie zvisku exministra Jahnátka mo no vyèíta základové slovo jahòa, resp. jeho zdrobnenú podobu jahniatko. Priezvisko Janušek vzniklo z vlast ného mena Ján. Je preto prirodzené, aby sa vkladná samohláska e v týchto priezviskáchpri skloòovaní i tvorení odvodenýchslov vynechávala. Silvia Duchková Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV

7 10/2010 AKTUALITY strana 7 Základòa kosovskej mediálnej plurality Naše Mediálne centrum nie je len pre menšiny v Kosove. Je pre všet kých. Podporujeme spoloèenskú a politickú pluralitu a partnerský dialóg, hovorí nám poèas našej návštevy v lete t.r. jeho riadite¾ Budimir Nièiè. Vybudované je v Èaglavici, niekdajšej dedine, ktorá je u zrastená s metropolou Priština. Nièiè dodáva, e centrum je jediné svojho druhu v Kosove. A v štúdiu má najkvalitnejšiu zvukovú izoláciu v krajine vïaka Slovensku. Mediálne centrum sme vybudovali pred troma rokmi. Za ten èas sme zor ganizovali okolo 150 rôznychdiskus nýchpanelov, besied a konferencií, pri èom spravodajstvo z nichpriniesli aj desiatky najvýznamnejšíchsvetových médií, vyratúva novinár Budimir. Po kraèuje: O vnútornej aj medzinárod nej politike, o ekonomike, bezpeènosti èi súèinnosti s vojskami KFOR tu de batovali naši kosovsko albánski aj ko sovsko srbskí lídri, nezávislí analytici i odborníci zo zahranièia. V dy sa pritom tlmoèí do albánèiny, srbèiny aj angliètiny. Prepisy týchto podujatí po sielame na cca pä tisíc adries. Budi mir Nièiè zdôrazòuje, e na pôde jeho mimovládnej organizácie Mediálne centrum dokázali prvý raz spoloène verejne diskutova miestni srbskí aj albánski intelektuáli a lídri. A to na ta mojšie pomery v relatívne tolerantnej atmosfére. Na to je hrdý najviac. Budimir Nièiè a jeho man elka Daniela v Mediálnom centre. Foto autor New Press Mediálne centrum podporuje americ ká, britská èi nórska ambasáda v Priš tine, kosovská vláda aj ministerstvo kultúry Srbska, pomoc prichádza od OSN, USAID, od Nadácie otvorenej spoloènosti a ïalšíchkrajín èi organi zácií. Nechcú však i len z dotácií a grantov. Svoje priestory prenajímajú aj komerèným spoloènostiam. Ani hlavným zdrojom ob ivy B. Nièièa nie je mimovládka. Zalo il si produkènú spoloènos New Press. V Kosove, kde ije vyše dvochmiliónov obyvate¾ov, ostalo aj 120 tisíc kosovskýchsrbov. Tí v tunajšíchregiónochprevádzkujú štyri malé televízne stanice. Zároveò si vytvorili zdru enie Mre a. New Press pre uvedené stanice zabezpeèu je spravodajstvo z Prištiny a pripravu je aj reportá e zo ivota. Ka dý utorok majú navyše na kosovsko srbských staniciach30 minútovú reláciu, v kto rej sú aj zostrihy diskusií z Mediálneho centra. Od jesene by mali ma samo statný hodinový diskusný program. Pýtame sa aj na novinárske organi zácie v Kosove. Budimir a jeho man elka Daniela, ktorá v Prištine pracuje pre OSN, sa pousmejú. Nu ako je v Kosove zvykom, aj v tomto máme duplicitu. Novinári albánsko kosov ského pôvodu majú svoju organizáciu. No a my, èo sme sa narodili ako Srbi, máme svoju. Je nás pol stovky. Medzinárodný projekt Budimir ešte raz pripomenie, e práve ichmediálne centrum chce by, a u aj sèasti je, mostom aj medzi oboma skupinami kosovskýchnovinárov. Ktorí ako mo no tuši, videli èi ve¾a z nichaj vidí tamojšiu realitu z celkom opaènýchpólov. A ešte k tej zvukovej izolácii. Slo venská republika sa v rámci rozvojovej a humanitárnej pomoci prostredníc tvom programu ministerstva zahra niènýchvecí Slovak Aid sústreïuje v juhosrbskej provincii Kosovo najmä na návrat, udr anie a rozvoj menšín a na ichkoexistenciu s väèšinovým obyvate¾stvom. Táto èinnos nadväzu je na 11 roèné pôsobenie slovenských vojakov pri udr aní pokoja a stability v Kosove. Podobný synergický efekt rezortov obrany a zahranièných vecí je ve¾mi dôle itý. No a Mediálne centrum v pôvodne srbskej a dnes u zmiešanej Èaglavici je jedným z ta kýchto projektov. Koexistencia a prie niky kosovsko srbskýcha kosovsko albánskychpostojov, názorov a vízií tu skrátka dostávajú zelenú, aj keï to nie je jednoduché. Verme, e popri ve¾kýchsumách, ktoré dali na vybudo vanie Mediálneho centra iné krajiny èi organizácie, je aj našichpä tisíc eur dobrou investíciou. Pavol Vitko Tri knihy jedného autora Nestáva sa èasto, aby jeden autor pri šiel na trhv priebehu ôsmichmesia cov s tromi kni kami. Podarilo sa to univerzitnému profesorovi Paneuróp skej vysokej školy v Bratislave (bývalá Bratislavská vysoká škola práva) An drejovi Tušerovi. Titulok vizuálne avízo subtílnu publikáciu s vyše 100 strana mi vydala Fakulta masmediálnej ko munikácie UCM v Trnave v decembri Zaoberá sa charakteristikou ti tulkov a titulkovania, ichmiestom pri Autor profesor Andrej Tušer (v¾avo) s krstným otcom knihy, dekanom Fakulty masmédií PEVŠ Samuelom Breèkom. Foto Pavel Kochan autorskej tvorbe textov, pri realizácii novinárskeho prejavu i novinárskeho celku. Obsaha forma titulkov sa odví jajú od charakteru periodika, ale aj od ánrového resp. odvetvového charak teru príspevkov. Kni ka ponúka mo delové príklady i z novinárskej praxe, okrem iného prináša uká ky spravo dajských, publicistických, odborných, bulvárnycha reklamnýchtitulkov, ich grafické stvárnenie i vz ahtitulkov k novinárskej etike. Praktikum mediálnej tvorby (tlaè, rozhlas, televízia, internet) spolu s kolektívom šiestichautorov zo Slovenska i Èeskej republiky pripravil Andrej Tušer komplexnú publikáciu, ktorá sa venuje tvorbe vo všetkých typochmédií. S mno stvom príkladov a uká ok je kniha pod¾a recenzentov uèebnicovou syntézou, najucele nejším kompendiom o povahe tvorivej èinnosti v priestore masmediálnych komunikátov, ide o vysoko profe sionálnu publikáciu so širokým èita te¾ským dosahom. Kniha vyšla v marci 2010 vo vyda vate¾stve Eurokódex v tvrdej väzbe na 368 stranách. Ako sa robia noviny u klasická kniha vyšla vo vydavate¾ stve Eurokódex (júl 2010) v tvrdej väzbe ako štvrté prepracované vyda nie na 288 stranách. Pod¾a recenzenta ide o tému atraktívneho a pre be né ho konzumenta lákavého a tajomného sveta novín. Publikácia ponúka ve¾a farebnýchuká ok, príkladov, schém, tabuliek èi grafov z ka dej oblasti pe riodickej tlaèe. Popri struènom vývoji periodík je azda jediným súèasným zdrojom najaktuálnejšíchinformácií zo systému a typológie slovenskej tla èe. Hlavným obsahom je tvorba novín a po koneèný výtlaèok. Obohatením sú prílohy (o. i. nový tlaèový zákon, zákon o slobode informácií, novinár sky slovník, medziinštitucionálna prí ruèka úpravy textov pod¾a noriem EÚ). Štvrté vydanie tejto knihy slávnost ne pokrstili 29. septembra v rámci otvorenia Mediálneho centra Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave na Nevädzovej ulici. Pod¾a expertov ide o najmodernejšie vybave né ateliéry na Slovensku, v ktorých študenti budú získava praktické zruè nosti v printovej, rozhlasovej, televíz nej, internetovej, fotografickej a multi mediálnej komunikácii. ed

8 strana 8 SPRAVODAJSTVO 10/2010 Vojenské misie na fotografiách Pri príle itosti Dòa ozbrojenýchsíl uviedol do ivota minister obrany ¼ubomír Galko reprezentaènú publi káciu Vojenské misie, ktorej spolu autoromjeajèlenssnpavolvitko. V 190 stranovej publikácii formátu A4 je zmapované pôsobenie sloven skýchvojakov nasadenýchv zahrani èí od roku 1990 a dodnes. Textová èas a vyše 250 fotografií prezentujú misie na území bývalej Juhoslávie, v Iraku, Eritrei, na Cypre, vo Východ nom Timore èi v Afganistane. Pavol Vitko v septembri zostavil aj výstavu fotografií Afganistan Nie sme tam zbytoène ako súèas projektu CENAA, ktorý je spojený aj s verejnými disku siami o úèasti slovenskýchvojakov v operácii ISAF. Ako zostavovate¾ a spoluautor bude ma 11. októbra vernisá ïalšej výstavy (potrvá do 25.) v priestoroch Univerzitnej kni nice v Bratislave. Názov výstavy je Slováci na Západ nom Balkáne. Sústredí sa nielen na pôsobenie vojakov Ozbrojenýchsíl SR v Chorvátsku, Bosne a Hercegovi ne èi v Kosove. Obrazom i slovom prezentuje aj rozvojovú pomoc, ktorú Slovensko poskytlo v krajináchzápad ného Balkánu, èi u prostredníctvom fondu MZV Slovak Aid, alebo aj vïa ka mimovládnym organizáciám ako sú Èlovek v ohrození, Pontis, alebo UN Veterans Slovakia. Fotografiami do vyššie uvedenej knihy èi na obe výstavy prispeli aj ïalší traja èlenovia SSN: Peter Dovi na, Jozef iak a Roman Kment. Ïalší mi autormi sú Andrej Bán, major Mi lan Vanga, Miroslav Minár èi Bernard Roštecký. pv Slovenský syndikát novinárov ponúka NA KRÁTKODOBÝ PRENÁJOM (bývalé obchodné) priestory na prízemí Domu novinárov, upné nám.7 v Bratislave. 2 Rozloha 107 m Priestory sú vhodné najmä na výsta vy, prezentácie a akvizièné akcie. Cena dohodou Informácie na tel (T. Javorková) alebo e mail ekonomika@ssn.sk Z novinárskeho sveta Dôvera v americké médiá klesá Pod¾a výsledkov Gallupovho priesku mu, ktorý uverejnili vo Washingtone, verí spravodajským médiám štvrtina Amerièanov aèojeprekvapujúce, dôvera pochádza najmä od mladých ¾udí (49%vskupine 8 29 roèných). Štvrtina obyvate¾stva stratila výrazne alebo dos podstatne dôveru v novi nya22%vtelevízne spravodajstvo v súlade s trvalo klesajúcou ten denciou dôvery v poslednýchdvoch desa roèiach. Médiá patria k najnedôveryhodnej ším národným inštitúciám: sú medzi nimi Kongres, ve¾ký biznis a zdravot nícka starostlivos. Dôvera klesla výrazne v demogra fickej skupine roèných(len 19 %). Pod¾a Gallupovho prieskumu vychádza, e mladí všeobecne viacej dôverujú inštitúciám a aj on line mé diá, napriek rastúcej popularite, ich vracajú spä k tradièným médiám Z liberálov dôveruje novinám 35 %, u konzervatívcov je to ni šie èíslo 18 %. Tento rozdiel je ni ší v názore na televíziu, ktorá sa stáva dôvery hodnejšou. Gallup vykonal svoj prieskum na dospelýchrespondentochna kontinentálnom území USA. AFP Kontroverzný tlaèový zákon aj v JAR Juhoafrická vláda prezidenta Jacoba Zumu chce posilni ochranu štátnych tajomstiev. Novinári však v návrhu nového zákona vidia hrozbu pre in vestigatívnu urnalistiku a pre slobo du médií v krajine. Odporcovia tvrdia, e plánované pravidlá by vrátili médiá do tvrdýchèias apartheidu. Ako uvádza agentúra ÈTK, súèas ou novej legislatívy má by aj zriade nie mediálneho tribunálu. Ten bude rozhodova o treste pre médiá, ktoré zverejnili nepravdivé informácie. Pod¾a vládnej strany Africký národný kongres tak bude súd predchádza nezodpovednému informovaniu. Novinárom mô e hrozi väzenie a do 25 rokov. Mierová novinárska cena Kanadská novinárska organizácia za slobodu prejavu (CJFE) vyznamenala piatichnovinárov z Mexika a Kame runu mierovou cenou za rok Mexický novinár Luis Horacio Ná jera vyše 10 rokov odha¾oval korupciu vo vláde a verejnej správe, zaoberal sa kritikou obchodu s drogami, zbra òami a bielym mäsom. Po vyhrá kachmusel po iada o azyl v Kanade. Podobné kritické materiály uverej òoval aj druhý vyznamenaný Emilio Gutierrez Soto. Aj kamerunskí novinári Serge Sa bouang, Robert Mintya a Bibi Ngota stúpili na otlak vláde, za èo ichvo februári 2010 uvrhli do väzenia, kde posledný z menovanýchv apríli za záhadných okolností umrel. Druhým dvom hrozí a 15 roèné väzenie. Ceny slávnostne udelia 25. novem bra. IFEX Communiqué 19/37 Odstrihli sa od sietí Dvaja poprední nemeckí novinári nezávisle od seba vydali v lete knihu o tom, ako sa pokúsili i a pracova bez pou itia internetu a inteligentné ho mobilného telefónu. Alex Rühle (41), redaktor Süddeutsche Zeitug to skúšal pol roka a vo¾ný novinár Chris tophkoch(36) šes tý dòov. Obaja ani jeden z nichsa nepova uje za nepriate¾a modernýchtechnológií popisujú nielen svoje pocity, ale aj problémy, ktoré im tento stav spôso bil v práci. Kochpriamo napísal: Ak by to bolo moje trvalé rozhodnutie, tak by som si urèite musel h¾ada no vé zamestnanie. Návrat Rühleho do normálneho ivota však charakte rizuje predsa jedna novinka: odteraz pou íva dva poèítaèe. Jeden, tzv. èis tý, ktorý mu slú i ako písací stroj, a druhý, na ktorom vyu íva sociálne siete, ale najviac dve hodiny denne. iaden z nichsa nechystá experiment opakova, ale, ako vravia, vedia si predstavi by znova tý deò oslobo dení od sietí, èo prospieva duševné mu zdraviu. Príklad nemeckýchnovinárov chcú nasledova viacerí dobrovo¾níci... extradienst 9/2010 Dánsky novinár h¾adá kontakt urnalista Jesper Madsen, ktorý sa venuje o. i. alternatívnej medicíne v rámci programu EK, h¾adá na Slo vensku spolupracovníkov z rovna kým zameraním. (Viac informácií na Kontakt: Jesper Madsen communication consultant tel Skype: jesper.odde.madsen Skype In: Blaho eláme jubilantom Dana Hrušková, Bratislava Mária Miškovièová, vo¾ná novinárka, Bratislava Alexander Papp, vo¾ný novinár, Bratislava Hana Derzsyová, Bratislava Karel Krajèo, Trenèín Margita Kániková, Trnava Marcela Koš álová, vo¾ná novinárka, Bratislava Jozef Zavarský, Bratislava Rastislav Petrech, vo¾ný novinár, Podlu any Jozef Slamka, Bratislava O¾ga Kopalová, Bratislava Marta Gajdošíková, Sloven ská televízia, Bratislava Jaroslav Skøivánek, Bratislava Michal Štrbák, Bratislava Milan Sopko, Prešov Al beta Remiášová, Bratislava Boris Kršòák, vo¾ný novinár, Zvolen Éva Bertha Remény, Bratislava Martin Somora, publicista, Bratislava Opustili naše rady Jozef Bortlík (90 r.) Vladimír Ardan (66 r.) Ján Lichý (72 r.) Ján Košèo (81 r.) Anna Melicherová (91 r.) Mária Ma¾covská (59 r.) Prispeli na Sociálny fond SSN František Morvai 10 Vladimír Babniè 16 Pavol Kameník 5 Marián Plavec 10 Juraj Hilvert 10 Ivan Hansman 3 Soòa Babincová 3 Dagmar Kociánová 3 Štefan Balák 3 Znovu upozoròujeme, e darcov do Sociálneho fondu SSN uverejòujeme pod¾a vo¾ného priestoru v tomto ståpèeku, a preto je mo né, e nie ktorí prispievatelia nájdu svoje meno vo Fórume s mesaèným oneskorením. ISSN X Mesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov (majite¾), upné nám. 7, Bratisla va, Tel , fax , e mail forum@ssn.sk, internet Redakèná rada: Z. Krútka (predsedníèka), T. Èorná, K. Grosmannová, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová. Editor M. Èernák. Distribúcia: bezplatne pre èlenov SSN; objednávky roèné predplatné 8,16 vrát. DPH ( 246 Sk). Príspevky ne honorujeme. Registraèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o. Uzávierka tohto èísla bola 7. októbra Najbli šie èíslo vyjde 19. novembra 2010.